Šteiner Pavol, Prof. MUDr. DrSc.

Šteiner Pavol, Prof. MUDr. DrSc.

* 28.03.1908 Bratislava † 04.06.1969 Sliač.

Priekopník kardiochirurgie, pedagóg a športovec, v roku 2017 uvedený do SIENE SLÁVY – in memoriam. Od roku 2015 ČESTNÝ ČLEN in memoriam KOMUNITY PLÁVANIA MASTERS – TURČIANSKI VLCI.


Prof. MUDr. Pavol Šteiner DrSc. študoval na lekárskej fakulte v Prahe, Viedni, Paríži a Bratislave. Promoval v roku 1932. Popri medicíne vyštudoval aj filozofiu, v roku 1933 získal doktorát filozofie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval prvý rok na Internej klinike. V rokoch 1932 – 1938 vykonával lekársku prax v Bratislave, v roku 1933 pracoval na Chirurgickom oddelení Vojenskej nemocnice. V roku 1934 nastúpil na Chirurgickú kliniku prof. Kostlivého, kde pracoval do roku 1939. Dňa 9. decembra 1938 tu získal chirurgickú špecializáciu. Vo februári 1939 emigroval do Anglicka, kde nostrifikoval. Tam až do roku 1945 pracoval ako vojenský chirurg. Najprv viedol traumatologické oddelenie v St. Olave Hospital a neskôr chirurgické oddelenie Mild end Hospital v Londýne. Jeho odborné úspechy boli korunované udelením titulu člena Kráľovskej chirurgickej spoločnosti (FRCS). Do Anglicka sa Pavlovi Šteinerovi podarilo dostať i značnú časť plavcov materského klubu, ktorí reprezentovali až do vypuknutia vojny Veľkú Britániu a neskôr slúžili ako vojenskí dobrovoľníci. Do vlasti sa slovenský chirurg vrátil vo februári 1945, a to do Košíc, kde viedol chirurgické oddelenie Štátnej nemocnice do roku 1946. V septembri 1946 nastúpil do funkcie primára chirurgického oddelenia v Martine, neskôr tu pôsobil ako prednosta. V roku 1957 založil Chirurgickú kliniku Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov (dnešnej Slovenskej zdravotníckej univerzity). V roku 1961 habilitoval na docenta chirurgie. V roku 1962 významne prispel k založeniu tretej lekárskej fakulty na Slovensku a stal sa vedúcim jej chirurgickej katedry. Pod jeho vedením sa chirurgické oddelenie pretvorilo v roku 1967 na Chirurgickú kliniku. Túto viedol až do svojej smrti v roku 1969. V roku 1967 obhájil titul doktora vied a bol menovaný profesorom chirurgie. Menovací profesorský dekrét sa nepriazňou vedenia bratislavskej lekárskej fakulty dostal až po jeho smrti do rúk príbuzných. Prof. Šteiner bol jedným zo zakladateľov slovenskej kardiochirurgie. Špecializoval sa na rozpracovanie cievnej a hrudnej chirurgie a kardiochirurgie. Bol prvým chirurgom na Slovensku, ktorý operoval plánovaný výkon na srdci. V roku 1952 začal vykonávať katetrizácie srdca a v apríli 1953 sa pod jeho vedením vykonala úspešná operácia mitrálnej stenózy srdca (komisurolýza), prvá na Slovensku. Bola to prvá plánovaná operácia srdca na Slovensku. Prof. Šteiner bol jedným z tých, ktorí zavádzali do praxe prístroj na mimotelový krvný obeh. V roku 1968 ako prvý na Slovensku vykonal úspešnú embolektómiu z pľúcnej artérie pomocou mimotelového obehu. Pod jeho vedením sa na Chirurgickom oddelení v Martine vykonalo vyše 250 operácií srdca. Ešte predtým ako rozbehol kardiochirurgiu, zaviedol chirurgickú liečbu pľúcnej tbc a operácie pľúc robil aj v Tatranskej Polianke. Vychoval mnoho významných slovenských chirurgov, z nich viacero primárov. K jeho žiakom sa hlásia: primári: prof. Mazuch (Martin), prim. Šajgalík (Rimavská Sobota), prim. Pavlík (Čadca), prim. Chrenko (Ružomberok), prim. Chalupa (Brno). V Martine zostali doc. Palenčár, doc. Mikler, doc. Junas (neskôr sa špecializoval na dejiny medicíny). Prof. Šteiner bol tým, kto priniesol Kostlivého chirurgickú školu do Martina a prostredníctvom množstva svojich žiakov aj do ďalších regiónov Slovenska.  V roku 1967 mu bol udelený rad práce. Bol súčasne významným slovenským športovcom. Od roku 1922 aktívne športoval v PTE a od roku 1931 v židovskom plaveckom klube BAR KOCHBA Bratislava. Ako plavec a vodný pólista bol 56-násobným reprezentantom Československa, 10-násobným majstrom ČSR v plávaní na 100 m voľný spôsob (čs. rekord časom 1:01,4 min, r. 1936), držiteľom 38 čs. rekordov. Ako reprezentant ČSR vo vodnom póle sa aktívne zúčastnil OH 1928 v Amsterdame a na ME 1931 bol s mužstvom piaty. Za tieto výsledky mu bol udelený titul Zaslúžilý majster športu.  Na OH 1932 sa nezúčastnil pre nedostatok finančných prostriedkov, svoju účasť na OH 1936 ako príslušník židovskej obce na Slovensku odmietol. V roku 1931 získal bronz na ME v Paríži, v roku 1932 prvé miesto na Veľkej cene Paríža na 100 m voľný spôsob. Dňa 4. júna 1969 náhle zomrel v plaveckom bazéne na Sliači na srdcový infarkt. Pochovaný je v Žiline.

image/svg+xml